Konflikt na Blízkom východe dosiahol novú úroveň napätia po zabití iránskeho štátneho vodcu, ajatolláha Alího Chameneího. Izraelské ozbrojené sily uskutočnili minulý víkend cielený letecký útok na budovu v centre Teheránu s podporou americkej tajnej služby CIA. Pri tomto útoku zahynul Chameneí a ďalší vysokopostavení členovia štátneho vedenia. Americký prezident Donald Trump a izraelský premiér Benjamin Netanjahu vyhlásili, že cieľom operácie bola zmena moci v Iráne. Irán okamžite zareagoval raketovými útokmi na Izrael a na americké základne v oblasti Perzského zálivu.
Vojenské zrážky viedli k vážnym incidentom. Nad Kuvajtom boli pravdepodobne z dôvodu nepochopenia miestnej protivzdušnej obrany („fuoco amico“) zostrelené tri americké stíhačky F-15E. Piloti sa však dokázali zachrániť. Okrem toho sa britská letecká základňa na Cypre stala terčom dronových útokov, ktoré sa pripisujú milícii Hizballáh. Irán medzitým ohlásil uzatvorenie Hormuzského prielivu, čo okamžite zvýšilo svetové ceny ropy a spôsobilo rozsiahle narušenie medzinárodnej leteckej dopravy.
V Spojených štátoch sa objavuje politický odpor voči postupu prezidenta. Demokrati v Kongrese požadujú hlasovanie o obmedzení prezidentských práv na vedenie vojny, pretože útok sa uskutočnil bez predchádzajúcej konzultácie s parlamentom. Uprostred tejto krízy prevzala prvá dáma Melania Trumpová podľa poradia predsedníctvo v Bezpečnostnej rade OSN v New Yorku. Vo svojom prejave zdôraznila dôležitosť vzdelania a ochrany detí, ale k prebiehajúcim bojovým akciám sa výslovne nevyjadrila.
