V bezprecedentnej vojenskej eskalácii vykonali Spojené štáty a Izrael od 28. februára 2026 masívne letecké a raketové útoky na ciele po celom Iráne. Podľa oficiálneho potvrdenia z Teheránu pri nich zahynul dlhoročný najvyšší vodca, Ajatolláh Alí Chameneí. Útoky, ktoré sú hodnotené ako „dekapačný úder“ proti mocenskému centru Islamskej republiky, boli cielené na vládne budovy, atómové zariadenia, ako napríklad v Isfaháne, a vojenské veliteľstvá. Okrem Chameneího bolo podľa správ zabitých aj mnoho ďalších vysoko postavených členov vedenia, vrátane náčelníka generálneho štábu Abdolrahima Mussávího a veliteľa Revolučných gárd Mohammada Pakpura.
Politické vedenie krajiny dočasne prevzala trojčlenná prechodná rada, ktorú tvoria prezident Massúd Pezeškján, šéf justície Gholam-Husajn Mohsení-Edžehí a Alirézá Aráfi. Uprostred vojenských stretov sa začala diskusia o trvalom nástupníctve Chameneího. Za potenciálneho favorita je považovaný jeho syn Modžtabá Chameneí, ktorý má údajne širokú podporu v konzervatívnych a náboženských kruhoch. Zároveň sa ako vplyvný hráč ukazuje Alí Larídžání, tajomník Najvyššej rady národnej bezpečnosti, ktorý odmieta rokovania s USA v tejto fáze.
Dopady konfliktu sú badateľné na celom svete. Zatiaľ čo Irán reagoval protiútokmi na Izrael a americké základne v regióne, medzinárodné finančné trhy sa prepadli do turbulencií. Obzvlášť silne bola zasiahnutá juhokórejská burza, kde hlavný index Kospi masívne klesol. Bezpečnostné orgány zároveň varujú pred zvýšeným nebezpečenstvom kybernetických útokov z Iránu, ktoré by mohli ohroziť najmä západný finančný sektor. Humanitárna situácia sa zhoršuje; podľa humanitárnych organizácií už bojom padli za obeť stovky civilistov.
